Mounth Weather

Základna přešivších

*Prebudí sa v akejsi mäkkej posteli za doprevádzania podivných zvukov akýchsi prístrojov. Strhne sa, pocíti bolesť v ruke a snaží sa rozpamätať sa na to, čo sa stalo predtým, než sa tu ocitla. Skúsi pootvoriť oči a uvidí pochmúrny strop, ktorý ešte predtým nikdy nemala česť vidieť. Pootočí hlavou a o pár postelí ďalej zbadá akéhosi chlapa. TOHO chlapa, ktorého videla celého popáleného, TOHO chlapa, ktorý bol na druhý deň živý a zdravý akoby sa mu nič nestalo. Začne si vybavovať spomienky. Porezala sa v snahe dostať sa na ošetrovňu. Áno, toto musí byť to miesto. Zaprie sa slabými rukami a posadí sa na posteli, obzerajúc sa, než sa postaví a prejde až ku posteli toho muža. Sleduje ho, určite buď spí, alebo je v bezvedomí. Všimne si infúzie, ktoré mu boli podávané... prikryje si ústa rukou a zdesene cúvne, až zistí, že to neboli len hocjaké infúzie, ale krv. Sleduje ich cestu, ktorá vedie do vedľajšej miestnosti. Prejde k dverám a skúša ich otvoriť, tlačiť, dostať sa cez ne, no s nimi to ani nepohlo - boli zamknuté. Rozhliadne sa, hľadajúc nejaký nástroj, ktorým by ich mohla vypáčiť, no našťastie si všimne šachtu. Vykopne ju nohou a vlezie doň, o niekoľko sekúnd sa preplazí do druhej miestnosti a vylezie von, nevychádzajúc z údivu z toho, čo vidí. Množstvo ľudských i zvieracích klietok, desiatky, ba aj stovky ľudí... Zemšťanov. Pomaly prechádza a zdesene sa rozhliada navôkol, neverí svojim očiam. Vedela, že ľudia z Mount Weather k nim neboli úprimní, že pred nimi niečo skrývali, ale nikdy by ju nenapadlo, že uväznili Zemšťanov a robili na nich pokusy. Prejde okolo kresla, na ktorom jeden z nich ležal v bezvedomí a vojde priamo medzi klietky. Zoslabnutí Zemšťania k nej naťahujú ruky, no nedotknú sa. Prosia u o pomoc v ich jazyku, ktorému ona nerozumie. Cíti sa ako v tranze, pozerá sa na neznáme tváre, až v jednej klietke... uvidí až príliš známu tvár. Čupne si.* Anya? Bože, Anya, vydrž, dostanem ťa odtiaľto. *Šepne slabým hlasom a pozerá sa na zámok. Prejde nazad ku kreslu a z pomocného stola zoberie niečo, čo sa podobá páčidlu a vráti sa k Anyi, aby mohla rozbiť zámok a pustiť ju von. Za iných okolností, keby ju nepotrebovala, pravdepodobne by ju nechala tak, ale musia spojiť sily a ujsť, premôcť ľudí z Mount Weather.* No poď. *Podá jej ruku a druhou ju chytí za plece, aby jej pomohla vyliezť z tej klietky.*

*Vyčerpaně se opírá o železnou klec a poslouchá v tichosti nářeky a vzdychání svých lidi kteří nejsou nic víc než krevní banka a dárci kteří jsou předurčení ke smrti. Každou chvíli se cítí slabší a slabší, jediné co jí drží při životě je myšlenka na pomstu. Hodlá se pomstit všem kteří jí a jejímu lidu ublížují. Přes všechen nářek svého lidu seslyší kroky, však když pozná hlas Clarke otevře pořádně oči a pohlédne překvapeně na ní.* Clarke? *Vydechne její jméno a z pomocí vyleze z malé klece ven, opře se o ní a odkašle si.* Můj lid. *Otočí hlavu do zadu a prohlédne si klece za sebou.*

*Pozrie na Anyu, naozaj vyzerá dosť zle, hoci aj ona sama na tom nie je práve najlepšie - dvakrát rozrezaná ruka v snahe upútať na seba pozornosť a dosiahnúť to, čo chce... cítila sa oslabene.* Nemáme čas vyslobodiť tvoj ľud, musíme ísť. Utiecť. Moji ľudia sú tu, na Mount Weather tiež. Vrátime sa po nich. *Ubezpečí ju naliehavým šepotom a jednou rukou ju podopiera, aby nespadla a nabrala rovnováhu.* Poďme. *Šepne a začne s ňou kráčať smerom k tej šachte, ktorou prišla, no zároveň sa aj rozhliada po miestnosti, či by neexistoval nejaký únik odtiaľto.*

Já svůj lid neopustím. *Z hluboka se nadechne a otočí hlavu dopředu, nakonec přikývne hlavou na znamení souhlasu a pokračuje v cestě, cítí se vůči svým lidem špatně, ona se zachrání... ale co oni ? párkrát zamrká a zastaví se u šachy, odstoupí od Clarke a opře se oběma rukama o bílou zeď.*

Vrátime sa poň spolu s posilami. *Povie stále tichým hlasom a keď sa nakoniec dostanú k tej šachte, pustí Anyu.* Počkaj tu. *Pošepká a vydá sa rozhliadnuť sa po miestnosti, až narazí na nejaké dvere v zemi, ktoré boli veľmi podobné onej šachte.* Anya? *Zavolá na ňu potichu a naznačí jej, aby prišla k nej, pričom sama stojí uprostred a skúma ich.*

*Přikývne a začne vydechovat, každý krok je pro ní obtížný, přišla o spoustu krve která jí chybí, cítí že je slabá ale narodila se jako bojovník, nevzdá se, né když je v sázce její rodina. Když na ní Clarke zavolá otočí a pomalých krůčních k ní příjde, stoupne si vedle ní a nedůvěřivě se rozhlédne po naprosto depresivní místnosti.*

Niečo vo vašej krvi ich uzdravuje. Videla som jedného muža, ktorý bol jeden deň pokrytý popáleninami a na druhý sa prechádzal zdravý. *Prehovorí, keď k nej Anya príde a stále sa pozerá na tie "dvere" v zemi, vyzerá to, že vedú do tunela.* Pozri, tadeto sa možno dostaneme v.. *Ani to nedopovie, keďže sa to pred nimi prepadne a dopadnú na nejaké mäkkú, ale zapáchajúcu kopu. Zdvihne hlavu a rozhliadne sa, uvidí mŕtve telá a musí si prikryť ústa rukou, snáď aby nevykríkla.*

*Pozorně jí poslouchá a přikývne hlavou, než stačí něco říct letí dolů šachtou. Na zemi se otřepe a zvedne se, když uvidí plno mrtvol kolem sebe podívá se na Clarke a protočí panenkama.* Musím jí. *Poví neurčitě a vydá se vpřed, netušíc kam vlastně cesta vede.*

*Nechápavo sa na Anyu pozerá, než sa tiež zdvihne a dobehne ju.* Anya, musíme držať spolu, jedine tak sa dostaneme vonku! *Prehovorí a pozrie jej pritom do unavených očí. Vôbec sa jej tento tunel nepáčil, plný mŕtvol a mŕtvolného zápachu, len tlmene osvetlený a vlhký.* Potrebujeme sa odtiaľto dostať preč, naši ľudia nás potrebujú. *Vyhlási rozhodne.*

Nechci tvou pomoc, zabila jsi 300 mých lidí. *Podívá se na ní s nenávistí v očích a rozejde se dál. Nehodlá se bratříčkovat s nepřáteli.* Každá máme svou cestu. *Odpoví ostře a zastaví se, je příliš unavená ale taky má hrdost. Z hluboka se nadechne a zapře se o zeď.*

Ty si zabila mojich ľudí tiež, chceli ste na nás útočiť, poslali ste nám chorobu cez Murphyho. Museli sme sa obraňovať, Anya. A teraz musíme stáť pri sebe, potrebujeme jedna druhú a nielen to, musíme spojiť sily ak chceme dostať našich ľudí z Mount Weather skôr, než bude neskoro! *Celý ten čas to vraví tichým, ale naliehavým hlasom.* Nemám ťa o nič radšej než ty mňa, Anya, ale uvažuj nad tým. *Povie úprimne a jej pohľad opätuje. Nemá a nemala Anyu rada, žiadneho Zemšťana pretože ich chceli zabiť viacerými spôsobmi, ale potrebovala ju. Aby zachránila svoj ľud.*

*Pozorně si jí vyslechne ale zavrtí nad tím hlavou. Ona a její kmen nikdy nezaútočili jako první, jen si chránili své území.* Vypadneme od tud. Jestli si něco zkusíš, zabiju tě. *Poví chladně a odtáhne se od zdi. Její docela zima, krátné roztržené tričko a kalhotky má na sobě už několik dní.*

Neskúsim. *Ubezpečí ju a potom sa po jej boku spoločne s ňou vydá cez tunel, hľadajúc východ.* Som zvedavá, kedy toto skončí. *Zamrmle si sama pre seba a na moment jej na myseľ príde Finn. A Bellamy. Spomína si na to, ako ho nechcela nechať ísť, snažila sa držať otvorené dvere do poslednej možnej sekundy dúfajúc, že príde... ale nezvládol to a teraz sa môže iba modliť, aby bol v poriadku. Obaja.*

*Přikývne a lehce se pousměje, udělá krok vpřed ale uslyší hlasy, rozhlédne se kolem sebe a schová se za vozík.* Clarke! *Zavolá na ní a kývne hlavou aby šla za ní, nebude riskovat svůj život kvůli blondýně která si hraje na dobyvatele.* Zemšťani. *Zvolá tichým tónem hlasu a zapře se o vozík.*

*Otočí sa na Anyu, keď započuje svoje meno a taktiež začuje nejaké neznáme hlasy, ktoré určite nepatrili nikomu príjemnému. Ale ako Anya vedela, že to boli Zemšťania a nie tí z Mount Weather? Kývne a prejde k nej, aby sa tiež schovala, keď presne v tom čase z jedného konca tunela vybehnú asi dvaja chlapíci* Čo urobíme? *Spýta sa úplne potichy, ledva že ju mohla Anya počuť a díva sa na ňu.*

*Po tom, čo počujú ten zvuk a spoločne sa ukryjú, Clarke premýšľa, čo by mohla urobiť. Teoreticky sú to iba dvaja Zemšťania, no prakticky sú aj tak o dosť silnejší. Preto sa rozhodnú vyčkať, než prejdú a potom ich potajomky sledujú k ich skrýši. Neďaleko je zapálený oheň a tam, kde Anya s Clarke teraz stoja, sa nachádzajú nejaké šaty, do ktorých sa obe prezlečú. Nebudú strácať čas a spoločne sa vyberú ďalšou uličkou v tom rozsiahlom tuneli, až pred sebou uvidia svetlo a vodu - ich jedinou možnou záchranou je skočiť dole vodopádom, Anya neváha a skočí, Clarke ju po menších pochybnostiach nasleduje. Anya Clarke zachráni a spoločne sa vyberú cez les, nájsť zvyšky svojich ľudí.*